Portugal
| Part of | South-West Europe |
|---|---|
| Inception | 25 Maraam 1139, 24 Ajji 1128, 23 Chidi 1179 |
| Official name | Portugalská republika, Portugal, la République portugaise, República Portuguesa, Komara Portûgalê |
| Native label | República Portuguesa, Portugal |
| IPA transcription | pərtʊˈɡalʲɪjə, puɾtuˈɣaɫ |
| Named after | Portus Cale |
| Official language | Portuguese, Mirandese |
| Anthem | A Portuguesa |
| Culture | culture of Portugal |
| Motto text | Europe's West Coast, Arfordir Gorllewin Ewrop |
| Continent | Europe |
| Country | Portugal |
| Capital | Lisboa |
| Located in time zone | UTC±00:00 |
| Located in or next to body of water | Kǝmaduwu Atlantic yǝ |
| Located in/on physical feature | Iberian Peninsula, Southern Europe |
| Coordinate location | 38°42′0″N 9°11′0″W |
| Coordinates of easternmost point | 41°34′30″N 6°11′25″W |
| Coordinates of northernmost point | 42°9′15″N 8°11′56″W |
| Coordinates of southernmost point | 36°57′37″N 7°53′13″W |
| Coordinates of westernmost point | 38°46′52″N 9°30′2″W |
| Highest point | Mount Pico |
| Lowest point | Kǝmaduwu Atlantic yǝ |
| Basic form of government | Republic |
| Office held by head of state | President of Portugal |
| Head of state | Marcelo Rebelo de Sousa |
| Office held by head of government | Prime Minister of Portugal |
| Head of government | Luís Montenegro |
| Has cabinet | Council of Ministers |
| Executive body | Government of Portugal |
| Legislative body | Assembly of the Republic |
| Highest judicial authority | Portuguese Supreme Court of Justice |
| Central bank | Banco de Portugal |
| Public holiday | Portugal Day, Republic Day |
| Currency | euro |
| Shares border with | Spain |
| Driving side | right |
| Electrical plug type | Europlug, Schuko |
| Follows | Reino de Portugal |
| Replaces | Portuguese Empire, Reino de Portugal |
| Studied by | Portuguese studies |
| Official website | https://www.portugal.gov.pt/ |
| Hashtag | Portugal |
| Top-level Internet domain | .pt |
| Flag | flag of Portugal |
| Coat of arms | coat of arms of Portugal |
| Geography of topic | Geography of Portugal |
| Has characteristic | free country |
| History of topic | history of Portugal |
| Patron saint | Saint George |
| Railway traffic side | left |
| Open data portal | Open Data Portugal |
| Economy of topic | economy of Portugal |
| Demographics of topic | demographics of Portugal |
| Gregorian calendar start date | 15 Lailahar 1582 |
| OpenStreetMap zoom level | 6 |
| Mobile country code | 268 |
| Telephone country code | +351 |
| Trunk prefix | no value |
| Emergency phone number | 112 |
| GS1 country code | 560 |
| Licence plate code | P |
| Maritime identification digits | 263, 204 |
| Unicode character | 🇵🇹 |
| Category for maps or plans | Category:Maps of Portugal |
| Lemmy instance URL | https://lemmy.pt |

Portugal dǝ, hukumazǝ Portugal Republic, lardǝdo suro Iberian Peninsula lan kara, suro anǝm-fǝte Europe bedǝn, kuru nashanzǝ Macaronesian archipelagos Azores-a Madeira-a dǝn kuntenro. Kǝla fǝrǝteyen na dǝwo fǝrǝte yalabedǝ suro lardǝwa Europe bǝ lan kara, shi kalangai yalabedǝ kǝrawu-a anǝm-a yala-a yala-a lan, kalangai Portugal-a Spain-a ye. Fəte Iberian Peninsulabedə tən zaman gargamben napsana, alama naptəram buro salakbedə saa 5500 BC lan badiwono. Amma Celtic'a Iberiayedə karnu kən tilomin BClan isa. Nashadə cidiya kərmai Rombe karnu kən 2nd BC yelan kara. Wartata amma Germanicyeya Alansayeya karni 5th səta 8thro sonota. Musulumma soye karnu kən 8th ye lan kəriye Iberia ye dəro bətərəm sadəna, amma hangal hangal lan sandiya duwazana loktu Reconquista yen. Portugal də zaman adən sha kokkatə, burolan mairi león ye suro saa 868 yen, kuru mairiro waljin suro saa 1179 yen. Portugal də shima lardə'a do zaman awowa bəlin notəye dəro ga'anamawo, fuwutə kada sədəna suro ilmu nautical science yen kuru shima lardə'a Europe ye buro salak yin nasha'a bəlin-a diwalwa kuluwuye'a kulasana kuru asuzana, naptəram'a, kərmai'a, kuru na'a kasuwuye'a dəwo nguwusoro South Atlantic co-a Indian O-a ro lezəna də. Kəriyi kərmai kərmaiye suro saa 1580 yedəye kəlakəl Iberian Union'a Spain'wa ye suwudəna hatta saa 1640 ro saadənan, adəye səkə hangal hangallan nəm dunonzə dunyabero ngawotə badiwono. Shi cidi 1755 Lisbon ye dəye bərni dəga bannazəna kuru waltə arziyi lardəye dəga bannazəna. Kəriwu Napoleon ye dəye səkkə shararam də'a Brazil ro kalakkatə saa 1807 lan, adəye sha mairi ro kalakkatə kuru kərmai kəlabe suro saa 1822 yen, adəye kəriwu Liberal Wars saa 1828-1834 ye də'a suwudə kuru kərmai kərmaiye də'a baro codo. Fitəna kəntagə Octoberbe kawunzə 5 saa 1910bedəye səkə mairidə baro codo kuru kərmai republicbe falzəna. Suro saa 1926 yen, ngawo kərmai zayetəyen, kərmai dunoye Ditadura Nacional də kokkatə kuru dare Estado Novo ro wallono. Democracy də waltə kalaktəna suro saa 1974 yen ngawo Carnation Revolution yen, shi do kəriwu Portuguese ye'a mairinzə'a dazəna də. Gargam Portugalye kərmai notoyedə awo adaye kada kolzəna, amma təlam Portugueseye miliyon 250 yeyi dunya sammason manazan. Razəwunzə fuwuzəna kuru fuwuzəna shidoni cidawa-a, sanyiya-a, bəladəriye-aro təngatəgənadə. Portugal də shiye wakil kəlakəl dunyabe'a, kəlakəl Europebe'a, nasha Schengenbe'a, kuru majalis Europebe'a, kuru shiye wakil NATO'a, eurozone'a, OECD'a, kuru lardə'a təlam Portuguesebe'a.