Plant
| Subclass of | Organism |
|---|---|
| Taxon name | Plantae |
| Taxon rank | kingdom |
| Parent taxon | Eukaryota, Archaeplastida |
| Taxon common name | 植物界, plantes, planter, planteriket, အပင်များ |
| Temporal range start | Mesoproterozoic |
| Studied by | plant genetics, botany |
| Code of nomenclature | International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants |
| Has characteristic | plant life-form, plant taxonomy |
| Uses | soil, photosynthesis, carbon dioxide in the atmosphere of Earth, fertilizer |
| Mode of reproduction | sexual reproduction, asexual reproduction |
| AlgaeBase URL | https://www.algaebase.org/browse/taxonomy/detail/?taxonid=1 |
| Earliest date | 1200 million years BCE, 460 million years BCE |
Kǝska so dǝ sandima eukaryoticya donyi mairi Plantae (/p'lænteɪ/) ye gozain ma. Sandi kambo so dǝro fotosintesis awu kakanza so lan kedo, ma’ana donyi sandiye endunza so dǝa kawusu lan sawandin, chlorophyll donyi chloroplast nza lan faidata shiwur sawandin, njilan kabon dioxideya sawandin. Kǝska laa du susudǝro parasitic, ma'ananzǝdǝ energy tiyi kǝska au fungiben gozayin. Kǝska kambo so cellularnza kada, algae laa duwo dawunbaro.
Tarihi lan, futu ilmu alagǝbe Aristotle ye bayantǝna yeyi, fato kǝskayedǝ suronzǝn awoa rowa dabba gǝnyima samma so mbeji, kuru suroladǝn algae a fungi a samma so mbeji. Ma'anawadə tən loktudən fulutəna; ma'ana kǝrma ye dǝ fungi a algae laa so bawo. Bayan donyi suro kitawu adu yen faidatana du, kǝska donyi clade Viridiplantae (kajim donyi kǝli) ro sawandin, shi donyi algae be a embryophytesya awu kǝska cidiye ya (hornworts, liverworts, mosses, lycophytes, ferns, conifers a gymnospermsya gade so, a kambil so). Ma'ana donyi genomesya lan tuwandin ma du, Viridiplantae a, kuru kime algae a glaucophytesya, suro clade Archaeplastida ye.
Jili Kǝskabe nowatadǝ alama 380,000 yeyi mbeji, kambowo so, alama 260,000 yeyi, kusunyi sutuluyin. Sandidə nəmkuranza cell fallan səta kəska kuruwuro saadəna. Kǝska kǝlidǝ shima oxygen dunyabe ngǝwu suwudin; shi shiwurdo sandiye satandǝnadǝ shima energy suwudin kǝnǝnga dunyabe sammasoro, kuru awoa alakkata gadeso, dabbawa kunten ro, waneye sandi kajim kǝmbuma aubiya awoa alakkatadǝro tǝngatǝyin.
Arkəm-a, tada kəskabe-a, kare kəli-adə sandima kəmbu adammanabe fərtəwo kuru saa duwu kadaro sandiya fatolan rozana. Kamsoye awowa kǝskaye faidawa kadaro faidatayin, alama kareya garreso, alama kǝskaso, zaye so, kareya ruwobe so, kuru, jili kada lan, kurunro. Kǝra kǝlâ kimiya kǝskaye du botaniya lan nowotu.
Bayen
[yasa | usullu yasa]Gargam Taxonomybe Bayan gade: Mairi (biology) § Gargam Awowa rowa sammaso adamen karapka indiro yakkata, kəskawa-a dabbawa-a. Yayaktǝ adǝ Aristotle (384–322 BC) lan badiwono, shido suro biologynzǝben alagǝwa gade-gade gayirzǝnadǝ, [5] futu awoa rowasodǝ "ronza hangalza" au kǝskaso yeyi "ronza kǝskaye" bas.[6] Theophrastus, fuwura Aristotle ye, cidanzǝ kǝla kǝska so dǝga yaktǝ yen gozǝwu kowono.[7] Ngawo adǝyen, Carl Linnaeus (1707–1778) shima furtu donyi ilmu kimiya ye yaktǝye, amma dabba a kǝska a ro sunzǝ Vegetabilia.[7]