Hugo Ballivián
| Sex or gender | kwanga |
|---|---|
| Country of citizenship | Bolivia |
| Given name | Hugo |
| Family name | Ballivián |
| Second family name in Spanish name | Rojas |
| Date of birth | 7 Ajji 1901 |
| Place of birth | La Paz |
| Date of death | 15 Maraam 1993 |
| Place of death | La Paz |
| Languages spoken, written or signed | Spanish |
| Occupation | politician |
| Position held | president of Bolivia |
| Candidacy in election | 1951 Bolivian general election |
| Military, police or special rank | general |
| Participated in conflict | Chaco War |
| Military branch | Bolivian Armed Forces |
Hugo Ballivián Rojas (7 June 1901-15 July 1993) də siyasama Bolivia ye kuru cidama askərraye shi do ne kura lardə Bolivia ye kən 44 mǝ ro walzəna ma saa 1951 lan səta 1952 ro saadənan. shiro bowozana kəla shiye kərmai kura do nǝ Constitution lan bowotin dəga gozəro kəla shiye kura lardəye kartəna dəga dabtəro, Víctor Paz Estenssoro. Adə shima kəlanzəro kəriwu do Mamertazo lan notəna də. Kəlanzə'a Palacio Quemado lan gənazəna, Ballivián də shima təma dareye kərmai dəye "musko agogoye'a kalaktəro" amma kəndaram də'a yasayin ba. Lardə sammason kərmai kəla kəltəyǝ warmatəgə-a kuru kazadalawa am adawaye laa dutə-a fursana-aro ikko-a dəman, zanga-zanga-a, cida datə-a, fitəna-adə gozaa kowada.
Lamardə kəlanzəro cizəna loktu Waziri Gomnati Ballivianbe, General Antonio Seleme, nəmgadelan banazəyinro wadə gozənadən, daji Hernán Siles Zuazo shima fuwumanzəwo (sau loktudən Paz Estenssorodə Argentinalan dutənadən). Adəye lamarra do April 9-11, 1952 lan wakazəna də’a banazəna, shi do ne sha fitəna lardə Bolivia yǝ lan notəna də, au fitəna 1952 ye də. Sandiye gargam Boliviayen nasha njiye faida'a fəlezana, ngawo kənatwu Balliviányedə'a zawal gozana, shidoni nasha kura askərra Boliviaye'a suronzən mbejidə. Camp rebelye dəro letəyedə mizan dəga falzəna, kuru ngawo kawu kada kəriwu balimiye lan kura lardəye dəye Embassy Chile ye dəro nəm ngalwo mazəna. Daji dareram lan gomnati dareye zaman 1880-1952 ye də dawono.
Am nguwuye sha kazadala dareye kərmai kureye dəro zorzana, kuru am gadeye sha generalro cidanzə sədinro sorin futu shiro amanatənadə loktu zauro zauro gargam Boliviayen, Hugo Ballivián Rojasdə suro saa 1993yen bawono, cida siyasabe ndaso yayi kolzəna. Saanzə 92.[1]
Lamintǝ
[yasa | usullu yasa]- ↑ Mesa José de; Gisbert, Teresa; and Carlos D. Mesa, Historia de Bolivia, 3rd edition., pp. 584–587.
