Jump to content

Hugo Ballivián

Wikipedia lan
Hugo Ballivián
kam
Sex or genderkwanga Yasa
Country of citizenshipBolivia Yasa
Given nameHugo Yasa
Family nameBallivián Yasa
Second family name in Spanish nameRojas Yasa
Date of birth7 Ajji 1901 Yasa
Place of birthLa Paz Yasa
Date of death15 Maraam 1993 Yasa
Place of deathLa Paz Yasa
Languages spoken, written or signedSpanish Yasa
Occupationpolitician Yasa
Position heldpresident of Bolivia Yasa
Candidacy in election1951 Bolivian general election Yasa
Military, police or special rankgeneral Yasa
Participated in conflictChaco War Yasa
Military branchBolivian Armed Forces Yasa

Hugo Ballivián Rojas (7 June 1901-15 July 1993) də siyasama Bolivia ye kuru cidama askərraye shi do ne kura lardə Bolivia ye kən 44 mǝ ro walzəna ma saa 1951 lan səta 1952 ro saadənan. shiro bowozana kəla shiye kərmai kura do nǝ Constitution lan bowotin dəga gozəro kəla shiye kura lardəye kartəna dəga dabtəro, Víctor Paz Estenssoro. Adə shima kəlanzəro kəriwu do Mamertazo lan notəna də. Kəlanzə'a Palacio Quemado lan gənazəna, Ballivián də shima təma dareye kərmai dəye "musko agogoye'a kalaktəro" amma kəndaram də'a yasayin ba. Lardə sammason kərmai kəla kəltəyǝ warmatəgə-a kuru kazadalawa am adawaye laa dutə-a fursana-aro ikko-a dəman, zanga-zanga-a, cida datə-a, fitəna-adə gozaa kowada.

Lamardə kəlanzəro cizəna loktu Waziri Gomnati Ballivianbe, General Antonio Seleme, nəmgadelan banazəyinro wadə gozənadən, daji Hernán Siles Zuazo shima fuwumanzəwo (sau loktudən Paz Estenssorodə Argentinalan dutənadən). Adəye lamarra do April 9-11, 1952 lan wakazəna də’a banazəna, shi do ne sha fitəna lardə Bolivia yǝ lan notəna də, au fitəna 1952 ye də. Sandiye gargam Boliviayen nasha njiye faida'a fəlezana, ngawo kənatwu Balliviányedə'a zawal gozana, shidoni nasha kura askərra Boliviaye'a suronzən mbejidə. Camp rebelye dəro letəyedə mizan dəga falzəna, kuru ngawo kawu kada kəriwu balimiye lan kura lardəye dəye Embassy Chile ye dəro nəm ngalwo mazəna. Daji dareram lan gomnati dareye zaman 1880-1952 ye də dawono.

Am nguwuye sha kazadala dareye kərmai kureye dəro zorzana, kuru am gadeye sha generalro cidanzə sədinro sorin futu shiro amanatənadə loktu zauro zauro gargam Boliviayen, Hugo Ballivián Rojasdə suro saa 1993yen bawono, cida siyasabe ndaso yayi kolzəna. Saanzə 92.[1]

Lamintǝ

[yasa | usullu yasa]
  1. Mesa José de; Gisbert, Teresa; and Carlos D. Mesa, Historia de Bolivia, 3rd edition., pp. 584–587.