Archaeology
| Subclass of | study of history |
|---|---|
| Part of | history, heritage and archaeology |
| Is the study of | archaeological site, archaeological record |
| Described at URL | http://servicios.infoleg.gob.ar/infolegInternet/anexos/330000-334999/334568/disp4-3.pdf |
| History of topic | history of archaeology |
| Practiced by | archaeologist |
| Opposite of | pseudoarchaeology |
| Has list | outline of archaeology |
Archaeology au archaeology[a] də shima kəra kəla awowa adammanabe sədinma kuru awowa adabe waltəm fando-a kuru kulastə-a men. Shi archaeological recorddə suronzən kareya adabe mbeji, fasal garbe, biofacts au ecofacts, naa, kuru adaa cidibe. Archaeologydə shiga ilmu naptəram jamabe-a kuru dalami adamganabe-aro gotin.[1][2][3] Nguwusoro shiga fannu ilmube kǝlanzǝbero gowotǝ, amma kuruson shiga nasha anthropologybero yaktin (suro yala Americaben – nasha diyauben), gargamma au geography.[4] Fandodə suronzən kulashi-a, latə-a, kuru darerammo bayanna təbandənadəga kulastə-a mbeji, awowa kozəna notəro. Futu faraklan, ilmu archaeologybedə kulashi nasha kadaben təngatəgəna.
Archaeologistsdə gargam adammanabe-a gargamnza-a kərazayin, karewa cidabe kawuye buro salakbe Lomekwi suro gədi Africaben saa miliyon 3.3 kozənadən səta saa mewu karəngəro saadənan.[5] Shi ilmu archaeologybe dǝ shi palaeontology adǝ gade, shido kulashi kǝla awoa kawudowa kureye rowotǝna ma. Archaeologydə zauro faidaa nasha amma kureye kəratəro, shidoni, maananzədə, awo ruwoata badə. Prehistory də suronzən kashi 99% awowa amsoye kureye mbeji, zaman Paleolithic lan səta har kəra gultəye suro jamawa dunyabeyen sətanaro.[1] Archaeologydə awowa kada məradənzə mbeji, gargam adabe asutəlan səta kənənga kureye waltəm gartəro saadənadə, faltəwa naptəram adammanabe loktuben ruwotə-a bayantə-aro saadəna.[6] Greek lan gowotə, kalma archaeology də ma'ananzə "kəra gargam kureye".[7]
Archaeologydə suro antiquarianismben fəlangzəna suro Europeben loktu karnu kən 19ben kuru tən buron ilmu dunya sammason tədinro wallono. Lardə-kəriyedə archaeology faidata awowa kureye kurunza sadəna.[8][9] Tun buro salakkin, fannuwa gade-gade kəla archaeologyben təbandəna, suronzan ilmu archaeology njibe-a, feminist archaeology-a, kuru archaeoastronomy-a, kuru nzunduwa ilmu kimiyabe kada tətandəna kəla kulashi archaeologyben. Attəson yayi, kuro, ilmuwu archaeologistsbedə kaziyi kada sətana, misallo pseudoarchaeology'a, kareya adabe luwata,[10][11] məradə jamabe ba, kuru awo adamganabe latəro kasattəba.