Jump to content

Alexander Pushkin

Wikipedia lan
Alexander Pushkin
human
Sex or gendermale Yasa
Country of citizenshipRussian Empire Yasa
Name in native languageАлександр Сергеевич Пушкин Yasa
Given nameАлександр Yasa
Family nameПушкин Yasa
Patronym or matronymСергеевич Yasa
PseudonymАлександр НКШП, Иван Петрович Белкин, Феофилакт Косичкин, P., Ст. Арз. (Старый Арзамасец), А. Б. Yasa
Date of birth26 Chidi 1799 Yasa
Place of birthMoscow Yasa
Date of death29 Razab 1837 Yasa
Place of deathSaint Petersburg Yasa
Manner of deathhomicide, duel Yasa
Cause of deathgunshot wound Yasa
Killed byGeorges-Charles de Heeckeren d'Anthès Yasa
Place of burialSvyatogorsky Monastery Yasa
FatherSergey Pushkin Yasa
MotherNadezhda Pushkina Yasa
SiblingOlga Pavlischeva, Lev Sergeyevich Pushkin Yasa
SpouseNatalia Pushkina Yasa
ChildMaria Pushkina, Natalya Pushkina, Alexander Alexandrovich Pushkin, Grigory Pushkin Yasa
Native languageRussian Yasa
Languages spoken, written or signedRussian Yasa
Writing languageRussian, French Yasa
Field of workstudy of history, dramaturgy, translation, criticism Yasa
Position heldmember of Filiki Etería Yasa
Educated atTsarskoye Selo Lyceum Yasa
Work period (start)1814 Yasa
Work period (end)1837 Yasa
Religion or worldviewEastern Orthodoxy Yasa
List of worksAlexander Pushkin bibliography Yasa
MovementRomanticism Yasa
Member ofArzamas Society, Green Lamp Society Yasa
Studied inPushkin studies Yasa
Depicted byPortrait of Alexander Pushkin, Alexander Pushkin memorial Yasa
Civil ranktitular councillor Yasa
Has works in the collectionStedelijk Museum Amsterdam Yasa
Related categoryCategory:Works by Aleksandr Pushkin Yasa
Copyright status as a creatorcopyrights on works have expired Yasa
Artist files atFrick Art Research Library Yasa
Documentation files atSAPA Foundation, Swiss Archive of the Performing Arts Yasa

Alexander Sergeyevich Pushkin[a] (English: /ˈpʊʃkɪn/;[1] Russian: Александр Сергеевич Пушкин, IPA: [ɐljɪkˈsandr sjɪrˈɡje(j)ɪvjɪtɕ ˈpuʂkjɪn] i; 6 Aji [O.S. 26 Chidi] 1799 ⁇ 10 Sawan [O.S. 29 Razab] 1837) shima kakkadi Russia bə, kakkadi biske makkar bə, kuru kakkadi ruwobe zaman Romantic bə wo. Shiya am ngǝwuso bə kasatsana shima kakkadi Russia bə zauro kurawowo, kuru shima furtuwu adawa Russia bə zaman bewo. Shiye nazəmunzə buro salak bǝdə sa'anzə 15 lan bakkono, kuru shiya am kəra adab bə dəye zauro asuzana loktu shiye Tsarskoye Selo Lyceumlan tamozəna dən. Ngawo Lycée lan tammozəna yen, Pushkin ye nazəmunzə kambiwuwa "Ode to Liberty" də kərawono, fal suro nazəmu kadayen shi done mai Alexander I ye sha dunonzəro səkkəna də. Kitawunzə suro aya Eugene Onegin ye də kate saa 1825-a 1832-a lan fəlezana. Pushkin də zauro zau fanzəna kəla kəriwu kamuzəye kərawomanzə-a kwa yanzəgana feroye-a, Georges-Charles de Heeckeren d'Anthès, shi do ne notəna də. Dantes-Gekkern, a French officer serving with the Chevalier Guard Regiment.

Kaduwu

[yasa | usullu yasa]

Baanzə Pushkin ye də, Sergei Lvovich Pushkin (1767-1848), shidə fato daraja'a Russia ye lan fəlangzəna, shi do ne karnu kən 12th ye lan kaduwunzə'a gozəna ma. Ya Pushkin ye də, Nadezhda (1775-1836) də, kakanzə bawanzəye lan zuwuna, am kura'a Germany yǝwa Scandinavia yǝwa lan. Shidə fero ossip abramovich gannibal (1744-1807) kuru kamunzə, maria aleksyevna pushkina (1745-1818) ye. Ossip Abramovich Gannibal ye baanzə, Pushkin ye kakanzə kura də, shima Abram Petrovich Gannibal (1696-1781), warak Africaye ndaltə kuru gotə Constantinople də shima sultan Ottoman yǝ ro cado kuru dare Russia ro kalaktəgə Peter kura ro cado. Abram ye wasika lan mairi Elizabeth ro ruwozəna, fero Peter the Great ye dəro, Gannibal də bəla "Lagon" yen, nguwusoro kəla gargam tadanzə Rotkirch ye lan. Vladimir Nabokov, loktu kulashi kəla Eugene Oneginben sədindən, kəla dawari ilmube furtu adəben shauwa kada sədin. Kulashi dareye malǝmma Dieudonné Gnammankou-a Hugh Barnes-a ye sadǝna dǝye bayanzana kǝla Gannibal dǝ suro Africa dauye lan katambo, nasha do kǝmaduwu Chad ye dǝlan suro Cameroon zaman ye dǝlan. Ngawo ilmu kəratəyen suro Faransa ye naptə injiniya askərraye lan, Gannibal də gomna Reval ye ro wallono kuru dareram lan Général en Chief ro wallono (daraja askərraye kən yakkəme) shi do ne kəla gar kura kuluwuye-a kuru njiye-a Russia lan sədin ma.

Kǝnǝnga buroye

[yasa | usullu yasa]

Moscow lan katambo, Pushkin də sha nursemaids-a kuru allamtəwu Faransaye-aro amanazana, kuru nguwusoro Faransa manajin hatta saa mewu ro saadənaro. Shiye təlam Russiaye nozəna futu cidawu fatoye-a nannynzə-a, Arina Rodionovna-a lan, shi do zauro səraanama kuru shi do yanzəro zauro kərawozəna də. Shiye nazəmunzə buro salakbedə saa 15 lan bakkono. Sa maaranta tamozənadən, naptə shiye suro darasə tamotəye buro salakbe Imperial Lyceum darajaa Tsarskoye Selo, karəngə Saint Petersburgben, nəm ilmunzə nasha adabe Russiabedən zauro asutəna. Lyceum lan, shidə fuwura David Marabe, shiga suro saa 1990ben nozana.Russia də naptə David de Boudry yen, yanzəgana kəriwuma Faransaye Jean-Paul Marat ye. Ngawo mowontiben, Pushkinbe ada nəmzaye St. Petersburg, shidoni loktudən bərni kura kərmai Russiabe. Suro saa 1820 lan, nazəmunzə kuruwu buro salakye, Ruslan-a Ludmila-a dəga bakkono, kəla mauduwunzə-a zayenzə-ayen kambiyi kada mbeji.

Cida naptəram jamabe

[yasa | usullu yasa]

Loktu Lyceum lan, Pushkin də zauro kəra nəm kam kəlanzəye Alexander Kunitsyn ye dəye sha taasirzəna, shi do Pushkin ye darelan nazəmuzə kəntawu October ye kawunzə 19 lan taksəna də.[17] Pushkin ye kəlanzə'a suro tafakar kəlafərəm Faransaye lan təmzəna, shi do ne suro kənənganzəyen sambisoro shiro njistəgəma, musamman maro Voltaire, shi do ne "kam buro salakkin diwal bəlin zəgayinma, kuru konnu falsafaye dəga gargam sələmro suwudə" wono.[18][19] Pushkin gana-ganan naptəram jamabe yasayero hangalzə kalaksəna, kuru manama radicals adabbero wallono. Adəye gomnatidə'a gərzəgəna kuru bərni kura lardəyedən sha May 1820 lan kalakca.[20] Caucasus-a Crimea-a ro lezə daji Kamianka-a Chișinău-a Bessarabia-a ro lewono. Shiye Filiki Eteriaro kara, karapka sirre shidoni məradənzə kərmai Ottomanbe Greecelan səsangə kuru kəriye Greekbe kəlanzəye koktə. Shiga Greek Revolution lan ilhamzəgəna kuru sa kəriwu kəla Daula Ottomanbe baditən, shiye kitawu kəla awowa lardədən wakazənaben ruwozəna.

Citə

[yasa | usullu yasa]

Chișinău lan napkono hatta saa 1823 ro kuru nazəmu kərawobe indi ruwozəna shi done shiro daraja suwudənadə: Fursana Caucasusbe-a kuru Fountain Bakhchisaraybe-a. Suro saa 1823 lan, Pushkin də Odessa ro lewono, na do waltə gomnati'a kəriwuzana, shiye sha bəladiya yanzəye Mikhailovskoye, karəngə Pskov ye lan, saa 1824 lan səta 1826 ro saadənan.[21] Mikhaylovskoye lan, Pushkin ye nazəmu kərawoye ruwozəna shi done Elizaveta Vorontsova, kamu Gomna Malorossia ye dəro cina də. Daji Pushkin ye kitawunzə Eugene Onegin ye dəro cidawono.Mikhaylovskoye lan, saa 1825 lan, Pushkin ye nazəmu To*** dəga ruwozəna. Amsoye kasatsana shiye nazəmu adə Anna Kern ro cido, amma raayiwa gade mbeji. Nazəmuma Mikhail Dudin ye kasatsəna kəla nazəmudə cidama Olga Kalashnikova ro sadədəna.[23] Pushkinist Kira Victorova ye kasatsəna kəla shi nazəmudə mai kura Elizaveta Alekseyevna ro sadədəna.[24] Vadim Nikolayev ye kambiwuzəna kəla raayi kəla Empress ye də gana kuru zandetəro waano, amma nazəmu də Tatyana Larina ro, kam kura Eugene Onegin ye dəro tədinro tawatsəyin.[23]Hukumawaye Pushkin'a Moscowro bowozana ngawo nazəmunzə Ode to Libertydə suro karewa am tawayewu Decembrist Uprising (1825)yen təbandənayen. Ngawo suro saa 1820 yen suro saa 25 yen Pushkin ye sawa'anzə-a yallanzə-a ye sha kwaltəro mazana, wasika'a zuzayin kuru mai Alexander I-a mai Nicholas I-a kəla fitəna Decembrist ye lan kəla kəlzana. Ngawo Emperor Nicholas I Pushkin'a kəla kəlzanayen sha suro lardəyen kwaltiyin kuru naptə shawarima maidəye gargamma lardəye lan cida badiwono. Amma, dalil am kəriwuwu Decembrist Uprising (1825) suro Saint Petersburg yedə, nazəmuwa siyasabe Pushkinbe buroyedə gənazanadə nankaro, maidə awo Pushkinbe baksəna sammaso kəlanzən rozəna kuru shiro bəlawuro kəlanzəro sədinro dapsana.Suro saa shima dəyen (1825) Pushkin ye awo bikke makkarye zauro nowata ro waljin də ruwozəna, bikke makkarye Boris Godunov, loktu fato yanzəyen. Shiye raksə, sonyayi, izini baktəye səwandənyi sai ngawo saa uwuyen. Bikke makkarye buroye-a sasərtənyi-adə sai saa 2007 lan fəlezayi. Kate saa 1825-1829 lan shiye nazəmuma Polishbe Adam Mickiewicz'a kəllatə kuru sawa'atə, loktu suro Russia daubedən.[26] Suro saa 1829 lan Caucasus men Erzurum ro lezə sawa'a kəriwu Russiaye lan kəriwuzayin dəga ziyara ro lewono.[27] Dareram saa 1829 lan Pushkin ye bəlawuro diyayero lejiya səraana, məradədə nazəmuzə Let's go, I'm ready lan fəlezəna.[28] Shiye izni bəlawurodəye mazəna amma jaawuwa kuttu na Nicholas I yen yim kawu 17 kəntawu Januarybe saa 1830 lan səbandəna.[29]Saa 1828 lan Pushkin ye Natalia Goncharova'a kəllano, sadən saa 16 kuru shima kam shawa Moscow ye do zauro manatin ma wo. Ngawo shaktə ngəwuyen Natalia ye Pushkin ye shawari nyiyabe suro April 1830 yen kasatkono, amma kawu tawattəgə gomnati Tsarist ye də nyiyanzə nazəmuma nəmkambe dəga zəktəye səwandənyi. Dare lan Pushkin-a kamunzə-a də am sharaben cidazayinro walgada. Sandiye hukumamen kəntagə Maybe kaunzə 6 saa 1830-lan lorusa badizana kuru kakkadi nyiyabe zuzaana. Dalil kwasuwa cholerabe-a awowa gade-a nankaro, nyiyadə saa falro takkada. Kəleledə yim kawu kəntawube 18 kəntawu Fabarairube saa 1831-lan wakawono.(Zaye kureye) suro Coci kura kəla zawal Bolshaya Nikitskaya ye suro Moscow ye dən. Pushkin-a Goncharova-a ye nyiyanzadə zauro kurnotəna, amma hal kamunzədəye nəm kərawu-a nəm kəji-adəye səkkə ngawo saa tuluryen kəriwu badiwono, Pushkin də zauro nəmkəndədə.[30] Georges d'Anthes Suro saa 1831 lan, loktu Pushkin ye awo ləbtəye kurajindən, shiye ruwotəma kura Russia ye fal dəga kəllatə, Nikolai Gogol. Ngawo hawarra Gogol ye saa 1831-1832 lan kərazənayen, Pushkin ye banazəgəna kuru hawarra Gogol ye zauro noata dəga suro majalla Contemporary yen ruwozəna, shi do ne saa 1836 lan kokkono də.

Kərmu

[yasa | usullu yasa]

Sa beye saa 1836 lan, Pushkin də kusuwu nguwuro sədin kuru fantəramma nowata kəla kamunzədə kərawo sədinno. Yim kəntagə Nuwambaye kawunzə 4-lan, Georges d'Anthèsro, shiga Dantes-Gekkernlan notənadəro kazəyiya zuzəna. Jacob van Heeckeren, d'Anthès' baanzə gozənadə, dueldə mawu indiro dawartəro wono. Sawa nazəmumadəye kasatsanadən, dueldə dawarzana. Yim kawu kəntawube 17 kəntagə Nuwombaben, d'Anthèsbe yanzəgana ferobe Natalia Goncharovabe, Ekaterinaro kərawo cido. Nyiyadəye fitənadəga sulhuzənyi. D'Anthès ye Natalia Goncharova'a jama mewu lan zəgayin kuru fantəgəramma tartəgəna kəla d'Anthès ye yanzəgana feroye Natalia ye dəga nyazəna darajanzə gənatə bas nankaro.Yim kawu kəntawube 26 kəntawu Januaryben (kəntagə Februarybe kawunzə 7 suro kalanda Gregorianben) saa 1837 Pushkinbe "watiya zauro zalumtəma" Gekkernro zuzəna. Jaawuwa wasika adəyedə shima duelro kazəyiyawo, futu Pushkinye nozənayeyi. Pushkin ye kambiyi duel ye dəga səwandəna yanzəgana feroye Ekaterina Gekkerna men, d'Anthès ye kasatsəna, yim shima dəlan kəla Embassy Faransaye Viscount d'Archiac men. Pushkin ye Arthur Magenis ro ciwondo, kuru shi do ne cidaram kura British ye Saint Petersburg ye dəro kəllata də, shima kən indimi wo. Magenis ye kasatsənyi amma yim kawu 26 kəntawu January ye lan (7 kəntawu February ye lan) Viscount d'Archiac ro lezə sulhu jarabsəna; sonyayi d'Archiac ye shiga manatəro waano sau shidə Pushkinbe kən indimi gənyi. Magenis, Pushkin'a kawu kəlelero səbandinba, shiro wasika zuzəna futu 2 sa'a suwuyedə kən indimiro waltəro wazəna, dalildə shima nəlefa naptəyedə ba baro walzəna, kuru cida adabe buro salakbe kən indimidə shima sulhu suwudə.[31][32] Duel bunduwube d'Anthès-a yedə kəntagə Januarybe kawunzə 27 (kəntagə Februarybe kawunzə 8) kəmoduwu Black Riverben wakawono, Pushkinbe kən indimi baro. Duel do sandiye luwalazana də jili "barrier duel" lan notəna də [d] Kaida jili adəye fəlezəna duelists də na cintə kasattəna lan badizayin. Ngawo alama baditəye fəlezənayen, kamanzaro leza, nəmcintə zaksana.Sambisoro raksa bunduwu baksayin, amma duellist do buron bunduwu baksəna də dazə gadedə'a jezə bunduwu bakcin.[33] D'Anthès ye buro salakkin bunduwu lan, Pushkin ro zauro zau gənazəna; zarradə hipnzəro gagə kuru surozəro gagəna. D'Anthès də gana laa muskonzə kəmburam lan zau fanzəna Pushkin ye bunduwunzə lan. Ngawo kawu indiyen, sa 2.45 pm yim kəntawu Januarybe kawunzə 29 (kəntawu Februarybe kawunzə 10), Pushkində kwasuwa shiro peritonitis gultindəye shiga cewono. Suro kitawu Fyodor Dostoevskybe The Idiotben, kam laaye wono shotdə notənyilan wakawono: 'Zarabdə zauro ganaro zəksənadəye səkə d'Anthèsdə waneye na laa samilan fəlejin, kəla au kəla; ndumaye na zarradəye zəksənadə nganzazənyi, adəye maananzə waneye Pushkinro zəksəna, awo laa. Am nozanasoye wuro gulzana.' Na kamu Pushkinbe majin shiga suro akwati kaminbedən kazəmu kawusuwabe lan gənaada, kazəmu chamber-cadetbe gənyi, kazəmu maidəye cinadə. Shi cida shitərabedə buro salakkin St Isaac's Cathedralro cedo amma coci Konyushennayabero kalakca. Am kada isa. Ngawo shiro funeral gultindəben akwatidəga cidiyaro fəlezana, nadən dawono har kəntawu Februarybe kawunzə 3, sa shiga lardə Pskovbero cado. Pushkin dəga suro fato ibadaye Svyatogorsky yedən rəbkada suro Pushkinskiye Gory yen, karəngə Pskov yen, batau yanzəyen. Fatonzə dareyedə kərmadə fato kareya adabe gənatəye.

Kusuni

[yasa | usullu yasa]

Pushkin ye duli diyau sətana suro nyiyanzə Natalia yen: Maria (1832 lan katambo), Alexander (1833 lan katambo), Grigory (1835 lan katambo) kuru Natalia (1836 lan katambo), dareram lan mai Nikolaus Wilhelm Nassau ye fato Nassau ye dəga nyazana. Feronzə Sophie də Grand Duke Russia ye dəga nya'ano, diwo mai Nicholas I ye. Nataliya Alexandrovna Pushkina, Kamu Merenbergbe Layi Alexander-a Natalia-a basdə kuwami yaye gafsəna. Diwo Natalia ye, Nadejda də, fato mairi British ye dəro nyawono, shiye kwanzədə awa mairi Philipbe, Duke Edinburghbe, kuru shima kaka kərmaaro Milford Havenbewo. Kusunyi nazəmumadəye kərmadə dunya sammason napsayin lardəwa United Kingdom-a, Czech Republic-a, Germany-a, Belgium-a, Luxembourg-a, United States-a lan.

Gargam

[yasa | usullu yasa]

Lamintǝ

[yasa | usullu yasa]